Martinus Cena Fantázie, prestížna súťaž pre milovníkov poviedkovej literatúry, má za sebou už 22. ročník. V kategórii sci-fi, ktorú hodnotili zástupcovia zo spoločnosti ESET, zvíťazila poviedka Beriem úžitok, ale nie všetok od Zuzany Stožickej. Autorka prezradila, čo ju pri tvorbe inšpirovalo.
V 22. ročníku poviedkovej súťaže posudzovala porota zo spoločnosti ESET, ktorú tvorili riaditeľ slovenského marketingu Peter Ohrajter, country manažér slovenskej pobočky Augustín Novák a ďalší zamestnanci so záujmom o fantastiku, celkovo 41 autorských poviedok.
V aktuálnom ročníku sci-fi poviedok rezonovali rozmanité témy, ktoré odrážali spoločenské a technologické výzvy dnešnej doby. Autori a autorky sa zaoberali otázkami umelej inteligencie – od jej potenciálneho využitia v pracovnom a súkromnom živote až po jej etické a sociálne dôsledky. Reflektovali však aj aktuálne spoločenské témy, ako je vojna, povojnová realita či vplyv dezinformácií. Nechýbali ani filozofické úvahy o hodnotách, morálke a hraniciach ľudského prežívania, ktoré prinášali priestor na zamyslenie. Niektoré poviedky sa sústredili na humorný a satirický pohľad na spoločnosť, zatiaľ čo iné sa zamerali na budovanie silného vnútorného sveta postáv a zdanlivo obyčajné, no výnimočné okamihy života.
Do užšieho výberu sa dostalo týchto 6 autorov/autoriek a poviedok:
• Zuzana Stožická s dielom Beriem úžitok, ale nie všetok
• Matúš Ľudma s poviedkou Replikátor,
• Matej Kandrík s poviedkou Lov na Čierneho atamana
• Daniela Romanová s textom Reklamácia,
• Lucia Šlosárová a jej poviedka Firma,
• a Ján „Mjölnir“ Bodzan s dielom Skriňa.
Najviac porotu zo spoločnosti ESET zaujala Zuzana Stožická s poviedkou Beriem úžitok, ale nie všetok.
Prečítajte si, čo o poviedke povedala samotná autorka.
Kedy ste začali s písaním a ako ste sa k nemu dostali?
Ako mnohí iní, s písaním som začala na základnej škole. Najprv zľahka a nesystematicky, keď som z otcových kancelárskych zásob tajne ukoristila zošit s pevnými doskami a začala si doňho zapisovať krátke básničky. Potom prišli ponášky na povesti, ktoré som čítala spolužiačkam v škole v prírode... Na gymnáziu ma naplno pohltila fantastika a moje písanie vykryštalizovalo do serióznejšej formy. Vyšli mi prvé poviedky v časopise Fantázia a zborníkoch žánrových súťaží ako Cena Gustáva Reussa a Cena Karla Čapka, stala som sa súčasťou česko-slovenskej fanúšikovskej komunity a už nebolo úniku.
Prečo ste sa rozhodli zapojiť do súťaže Martinus Cena Fantázie?
Ceny Fantázie sa zúčastňujem raz za niekoľko rokov, už od čias, keď sa volala Raketa. Uzávierky ma motivujú dokončovať veci a element súťaženia tomu dodáva pocit dobrodružstva. Človek potrebuje trochu šikovnosti, ale aj šťastia. Nikdy sa nedá dopredu odhadnúť, ako poviedka dopadne. Bude sa páčiť, alebo nie? Ako sadne porote daného ročníka? Je to adrenalínový šport pre nás, introvertov. A zborník Ceny Fantázie je momentálne jedno z mála miest, kde môže človek na Slovensku publikovať sci-fi alebo fantasy poviedku.
O čom je Vaša víťazná poviedka? Priblížte nám ju bez vyzradenia celého príbehu.
Moja poviedka rozpráva o žene menom Magda, ktorá prichádza bývať do horskej dediny a niečím sa od miestnych obyvateľov líši – a o jej susedoch, ktorí ju podozrievajú z bosoráctva. Máloktorá z postáv je však tým, kým sa zdá na prvý pohľad. Ako vzťahy medzi nimi dozrievajú, odkrývajú dávny konflikt, ktorého ozveny sa prenášajú z generácie na generáciu a každú postavu poznačili iným spôsobom. Viac než staré jazvy je však pre nich dôležité rozhodnutie, či sa nechajú ovládať minulosťou, alebo dokážu svoje predurčenie prekonať.
Čo Vás inšpirovalo pri písaní?
Tento príbeh by nevznikol bez Zamagurských povestí. Nájdete v nich Jaškov, Juzekov, čertov spúšťajúcich sa cez komín, bosorky s lietacími masťami („Beriem úžitok, ale nie všetok“ vraj zaklínali, keď odoberali kravám susedov mlieko), ale aj múdre vedomkyne, a vedomcov, ktorí ľuďom pomáhali vzoprieť sa zlým silám. Zamagurské povesti ma zaujali už dávno a keď som ich čítala znova so svojimi deťmi, napadlo mi prepojiť ich s biotechnologickým motívom. Napokon, ako povedal známy vedec a sci-fi spisovateľ Arthur C. Clarke, dostatočne pokročilá technológia sa nedá odlíšiť od mágie.
Čo o poviedke povedal Peter Ohrajter ako hlavný zástupca poroty za spoločnosť ESET?
Hneď na úvod musím povedať, že víťazná poviedka kategórie sci-fi pre ročník 2024 je výnimočnou poviedkou. Autorka umne pracuje s textom, ľahkosť v písaní sa prenáša do ľahkosti čítania, no v žiadnom prípade nepodceňuje náročnejšieho čitateľa, práve naopak. Cítiť, že je poviedka písaná práve pre čitateľa a nie pre autora samotného. Od začiatku som si uvedomoval veľmi príjemnú štylistiku, autorka zručne využíva opisy aj pre nevypovedané situácie, napríklad mi utkvela v pamäti replika rozprávača “Nejaký čas mlčali, každá stratená vo vlastných úvahách.”, kde sa v kontexte príbehu krásne zrkadlí nie len situačno, ale aj bohatosť rozdielnosti postáv a ich vnútorného sveta. A stačí na to jedna umne vyskladaná veta. Občas som sa pristihol ako sa zamýšľam nad krásou slovenského jazyka a za to autorke ako čitateľ ďakujem. Dej poviedky sa odohráva v rurálnom prostredí na Slovensku, vo svete, kedy žiť bežne vonku, na dedine v prírode, ísť len tak do lesa, je niečo výnimočné. Spočiatku dej nenaznačuje sci-fi motív, na ten si musíte počkať do druhej polovice príbehu, no o to viac dáva vyniknúť hlavným postavám, ich vnútornému svetu, jednoduchosti či komplikovanosti osobností, prostrediu a budovania pocitu výnimočnosti v zdanlivo úplne obyčajných veciach, ktoré nás obklopujú.
O autorke
Vyštudovala biológiu, niekoľko rokov pracovala vo výskume a momentálne sa venuje propagácii otvorenej a občianskej vedy v Centre vedecko-technických informácií SR. Motívy z vied o živote s obľubou zaplieta do príbehov na pomedzí žánrov sci-fi a fantasy, ktoré pomaly a potichu píše popri vzdelávaní, rodičovských povinnostiach či zamestnaní. V priebehu rokov jej vyšlo niekoľko poviedkových zbierok, najnovšie Labute neplačú (vyd. Artis Omnis, 2023) a spolu s Martinom Králikom a vydavateľstvom Artis Omnis zostavila antológie slovenskej sci-fi Dotyky budúcnosti (2014) a Dotyky budúcnosti II (2024).