Slováci považujú vedu za dôležitú, no vedcov a ich prácu nepoznajú, hovorí manažérka pre vzťahy s vedeckou obcou

V októbri sa už po druhýkrát odovzdávali ocenenia pre výnimočných vedcov ESET Science Award. Výber laureátov ako aj samotné odovzdávanie cien bolo posledný rok poznačené protipandemickými opatreniami. O tom, prečo toto ocenenie vzniklo a ako prebiehala jeho príprava v netradičnom formáte, sme sa rozprávali s Paulínou Böhmerovou, manažérkou pre vzťahy s vedeckou komunitou spoločnosti ESET.

Prečo sa súkromná firma rozhodla vytvoriť vedecké ocenenie?

Majitelia spoločnosti ESET sa pri 30. výročí vzniku firmy rozhodli spraviť pre Slovensko niečo výnimočné. Možností bolo viac, ale nakoniec sa zhodli, že správnou myšlienkou bude podpora vedy, formát samotného ocenenia sa vyprofiloval až postupne. Bolo to v súlade s aktivitami spoločnosti, ktorá sama robí výskum a zároveň aj s presvedčením majiteľov o tom, čo Slovensko naozaj potrebuje a čo by ho dokázalo najviac posunúť. To je práve podpora vedy a výskumu. 

Akú zmenu by malo toto ocenenie dosiahnuť, čo je jeho cieľom?

V prvom rade treba zdôrazniť, že ESET Scicene Award nie je iba o samotnom ocenení. Je to celoročný projekt zameraný na popularizáciu vedy na Slovensku s množstvom aktivít. Ich spoločným cieľom je  zvyšovanie povedomia o dôležitosti vedy a výskumu, zviditeľňovanie osobností excelentnej vedy a zlepšenie ich postavenia v slovenskej spoločnosti. Podporujeme napríklad vedecké podcasty, mediálne spolupráce prinášajúce vedecké témy, zabezpečujeme účasť vedcov na populárnych podujatiach ako napríklad Pohoda, či rôzne prednášky. V roku 2019 prišiel v rámci našich aktivít na Slovensko Roger Penrose, ktorý vlani získal Nobelovu cenu za fyziku. Každý rok tiež realizujeme prieskum, v rámci ktorého zisťujeme, ako sa vyvíja verejná mienka o vede a vedcoch na Slovensku a zisťujeme, ako sa nám darí zvyšovať povedomie v týchto oblastiach.

Aktivity majú teda zvýšiť povedomie o slovenskej vede. Ako na tom vlastne slovenská veda je?

Veda na Slovensku je, žiaľ, málokedy na svetovej úrovni. Máme tu však niekoľko žiarivých príkladov. O tých sa vie veľmi málo a preto o nich chceme hovoriť viac. Je niekoľko dôvodov, prečo sa na Slovensku len zriedkavo robí svetový výskum. Jedným z nich je napríklad „braindrain“, teda masívny odchod šikovných ľudí do zahraničia. Je dôležité, aby nazbierali medzinárodné skúsenosti, no zároveň je dôležité, aby sa aj vracali na Slovensko. Preto zdôrazňujeme, že kvalitná veda sa dá robiť aj na Slovensku. To platí aj pre zahraničných vedcov, ktorí by mohli prísť pracovať na Slovenska a pomôcť našej vede. Ani oni to tu však u nás ľahké nemajú. O týchto veciach treba hovoriť, aby sa postupne menili. Slovenská veda je oproti ostatným krajinám, aj blízkym, ako napríklad Česká republika, finančne aj kapacitne poddimenzovaná a dlhodobo sa bráni výraznejším zmenám a internacionalizácii. 

Takto vnímajú našu vedu aj Slováci, alebo sa v spomínaných prieskumoch ukazuje niečo iné?

Z prieskumov vychádza, že ľudia považujú vedu za dôležitú. Ak však majú pomenovať nejakého konkrétneho vedca, majú s tým problém. Povedomie o vedcoch je minimálne. Posledný prieskum sa realizoval začiatkom roka 2020, teda ešte v „predkoronovom“ období. Myslím si, že dnes už ľudia budú poznať vedcov ako Pavol Čekan, Peter Visolajský alebo Richard Kollár. To sú vedci, ktorých je vidieť a počuť kvôli pandémii. Začiatkom roka bolo však povedomie o vedcoch mizivé a uvidíme, ako budú výsledky prieskumu vyzerať v tomto roku. 

Spomenula si, že sa svetový výskum robí na Slovensku veľmi málo. Máme teda dostatok kvalitných vedcov na to, aby sa takéto ocenenie mohlo udeľovať povedzme 10 či viac rokov?

Určite to pre nás bude výzva. Už dnes je výzvou, aby sa nám kvalitní vedci do ocenenia nominovali, pretože na Slovensku nemáme veľmi rozšírenú kultúru seba prezentácie. Mnohí vedci na Slovensku sa naozaj snažia robiť kvalitnú vedu a postupne sa im to aj darí. A vzhľadom k tomu, že čoskoro očakávame relatívne veľké finančné injekcie z EU, ktoré by mali ísť aj do vedy a výskumu, verím, že aj podmienky na Slovensku sa budú konečne primerane zlepšovať.

Pekným príkladom toho, ako to môže fungovať, je laureát v kategórií mladý vedec, Tamás Csanádi. Nie je Slovák, avšak pracuje na Slovensku a má kvalitné výstupy. Naším cieľom je, aby sa excelentná veda robila u nás na Slovensku. S internacionalizáciou a lepším vybavením pracovísk je aj väčšia šanca, že k nám prídu aj špičkoví vedci zo zahraničia. Veda je buď lokálna alebo svetová. My by sme mali radi na Slovensku svetovú vedu. Dnešná veda je o konzorciách a medzinárodných partnerstvách, nepozná hranice. Pre spoločnosť je však nesmierne dôležité, kde má svoje centrá excelentnosti a dúfam, že postupne ich bude viac vznikať na Slovensku. 

Ako prijali toto ocenenie samotní slovenskí vedci? 

Dovolím si povedať, že veľmi dobre, spätná väzba je pozitívna. Napríklad Pavol Šajgalík, predseda SAV povedal, že ESET Science Award bola vo vedeckej komunite udalosťou roka 2019. To nás veľmi potešilo. Tento rok sa o vedcoch hovorí viac, avšak minulý rok bolo ocenenie ESET Science Award výnimočným počinom. Jednak je to súkromné ocenenie a vedci si vážia, že prišlo docenenie z inej strany, než od štátu. Nehovoriac o finančnej odmene, na akú nie sú zvyknutí. Sú radi, že si vedeckú prácu všimol aj niekto iný. Myslím si, že sa im páčil aj spôsob, ktorým sme ocenenie zrealizovali. Že sa o nich niekto začal zaujímať, že majú pozornosť médií, že ich hodnotí medzinárodná komisia, cenu si preberajú od nobelistu a tak ďalej. Tohtoročný laureát Fedor Šimkovic povedal, že keď človek počuje svoje meno z úst nobelistu, roztrasú sa mu kolená. Na Slovensku to proste nie je samozrejmosť, je to niečo výnimočné. Aj vďaka ESET Science Award sa dostal prvýkrát do televízie, pritom svetový výskum robí už roky. 

Čo je najväčšia výzva pri organizovaní takéhoto ocenenia?

Každý rok je najväčšou výzvou zabezpečiť nominácie a spomedzi nich vybrať nominovaných. Je veľmi náročné nastaviť čo najférovejšie kritéria, najmä pre takú širokú škálu vedeckých disciplín. Je tam množstvo rozdielov, ktoré musíme zvážiť a toto sa snažíme zlepšovať každým rokom. Je to komplexný proces, ktorý začína scientometrickou analýzou, no zároveň zbierame referencie od zahraničných expertov, kontaktujeme slovenských aj zahraničných hodnotiteľov a podobne. Je to množstvo vecí, ktoré zvonka nevidieť, ale sú rozhodujúce pre kvalitu nášho ocenenia. Taktiež máme zahraničnú hodnotiacu komisiu, ktorej predsedá nobelista. Všetky tieto kroky sú výzvou a to sme iba pri hodnotení. 

V medzinárodnej porote bol zatiaľ vždy aj laureát Nobelovej ceny. Čo hovoria títo špičkoví zahraniční vedci na prácu slovenských vedcov? 

Mrzí ma, že väčšinou našich vedcov nepoznajú. Avšak keď sa zoznámia s ich prácou, väčšinou sú príjemne prekvapení výsledkami nominovaných. Často sa pýtajú aj kolegov z rovnakých oblastí výskumu ako majú finalisti, či ich poznajú z konferencií, či poznajú ich prácu. Vďaka tomu sa k nám dostanú zase ďalšie referencie. Dúfam, že aj toto medzinárodné povedomie o vede a výskume na Slovensku, sa bude postupne zlepšovať. 

Tento rok predsedal komisií svetoznámy fyzik, Kip Thorne, ktorý sa dá označiť za svetovú vedeckú celebritu. Ako sa podarilo presvedčiť fyzika takéhoto formátu do poroty slovenského a relatívne mladého ocenenia?

Aby som bola úprimná, nie je ľahké dostať na Slovensko takéto osobnosti, a už vôbec nie nobelistu takéhoto formátu. Nie sme na vedeckej mape zapísaní veľkými písmenami. Ich reakcie však bývajú následne veľmi pozitívne, často si pochvaľujú profesionálnu organizáciu a celkovo ocenenie na úrovni. 

Aký je Kip Thorne človek? Mali ste možnosť sa s ním aspoň na diaľku spoznať?

Pre mňa bola táto spolupráca naozaj zážitkom, Kip je úžasný človek. Len z pár onlinových stretnutí môžem odčítať, že je to ohromne pokorný človek, ktorý si váži prácu druhých. Je vnímavý, premýšľa nad vecami do hĺbky, nepodpíše sa pod hocičo. Veľmi si dal záležať na tom, aby ako predseda komisie zabezpečil čo najlepší a najodbornejší výber laureátov. Verím tomu, že sa nám ho na Slovensko podarí dostať aj osobne, keďže pre pandémiu na Slovensko minulý rok nemohol prísť.

ESET Science Award má za sebou už dva ročníky.  Ako hodnotíš ich priebeh a výsledky? Naplnili sa očakávania, s ktorými ESET vytvoril toto ocenenie?

Myslím si, že sme naplnili očakávania od ocenenia samotného a možno sme ich aj prekonali. Rozhodne je však veľa vecí, na ktorých budeme ďalej pracovať. Asi sme však v úvode neodhadli náročnosť, ktoré sa s celoročným osvetovým projektom tohto typu spájajú. Možností, kam sa posúvať, je veľa. Ide však o to, vybrať tie správne, aby sme ich aj zvládli. Je to beh na dlhé trate, na roky. Zo dňa na deň sa nám jednoducho nepodarí zvýšiť povedomie o vede a vedcoch na Slovensku. Ani pre médiá to nie je téma, ktorej by sa obsiahlejšie chceli venovať. Sčasti je to prirodzené, keďže ani dopyt od bežných ľudí nebol dosiaľ dostatočne veľký. 

Odovzdávanie druhého ročníka ESET Science Award prebehlo v obmedzenom režime a za prísnych hygienických opatrení. Ako korona zmenila prípravu podujatia a čo všetko bolo potrebné vyriešiť pred samotným odovzdávaním?

Zmenilo sa úplne všetko a príprava bola šialená. Najťažšie bolo asi to, že sa veľmi rýchlo menili protipandemické opatrenia. Nestihli sme sa zafixovať na jedno opatrenie a už platilo nové. Scéna, ktorá mala byť na odovzdávaní, sa vyrábala už v lete. Takéto podujatie sa nedá plánovať z týždňa na týždeň. Dlho sme dúfali, že na jeseň bude situácia lepšia, no už v septembri sme pochopili, keď sa situácia začala zhoršovať a opatrenia sprísňovať, že odovzdávanie cien nebude možné zorganizovať formou gala večera. Zrušilo sa aj vysielanie záznamu z odovzdávania cien, ktoré sme mali dohodnuté s RTVS. Komisia nemohla zasadnúť osobne a hodnotenia tak museli prebehnúť online. Tých vecí bolo veľa, všetko sa menilo za pochodu a bolo to celkom stresujúce. Nakoniec sme zvládli aj testovanie účastníkov, aj všetky obmedzenia a v rámci možností to myslím dopadlo skvele.

Muselo to byť náročné. 

Jeden príklad za všetky. Podujatie sa malo konať v stredu a víkend pred tým prišli nové opatrenia. V utorok, teda deň pred podujatím, sme mali naplánované testovanie všetkých zúčastnených PCR testami ešte v súlade s predchádzajúcimi opatreniami. Neviem si predstaviť, ako by sme reagovali, keby nám hygiena zakázala zorganizovať to v plánovanom formáte. Našťastie sme dostali potvrdenie z hygieny, že je všetko v poriadku a nič sme už na poslednú chvíľu meniť nemuseli. Bolo to jednoducho celkom vyčerpávajúce dobrodružstvo.

Asi to však stálo za to, keďže ESET Science Award dostalo ocenenie Via Bona približne mesiac po odovzdávaní cien. Bola to určitá satisfakcia za všetky komplikácie pred podujatím?

Via Bona Slovakia je jedinečné ocenenie pre firmy za inšpiratívne príklady v oblasti zodpovedného podnikania a firemnej filantropie. ESET Science Award získalo ocenenie v kategórii Dobrý partner komunity, no spoločnosť ESET získala aj hlavnú cenu – Zodpovedná veľká firma zo rok 2019. Myslím si, že je to jedno z najkrajších ocenení, ktoré sme za našu prácu mohli získať a ja si ho osobne veľmi vážim.