Existuje forma umelej inteligencie schopná vytvoriť umelecké dielo? Akú rolu má digitalizácia pri výstavách? A vymiznú niekedy “klasické” formy umenia z našej spoločnosti? Michal Hladký z Creative Industry pre nás zodpovedal otázky týkajúce sa vplyvu technológií na umenie.
Na začiatok hneď veľmi jasná otázka, ako bude podľa vás vyzerať umenie a dizajn o 30 rokov?
Odhadovať budúcnosť 30 rokov dopredu je veľmi odvážne, najmä ak si uvedomíme, ako rýchlo sa vďaka technológiám a životnému štýlu mení svet v súčasnosti. Ľudský život sa pravdepodobne ešte predĺži, čiže tá dynamika zmien bude o to ťažšia hlavne na úrovni jednotlivca. Myslím si ale, že umenie bude vždy vstupovať všade tam, kam vstúpi človek, a bude sa na všetko dívať kriticky a hľadať nové, ďalšie kontexty a významy, či už sa bavíme o techológiách, AI, biomedicíne, nanotechnológiách, spoločenských zmenách alebo o nepreskúmaných hĺbkach ľudského mozgu a psychiky. Ja osobne si myslím, že o 30 rokov bude stále existovať umenie vo formách, ako ho poznáme dnes, od klasickej kresby, cez divadlo, hudbu až po virtuálnu realitu. Umenie podľa mňa neopustí domény a svety, v ktorých existuje, len sa rozšíri do nových podľa toho, čo prinesie doba a na čo bude môcť reagovať. Nástroje a jazyk tomu budú samozrejme prispôsobené a zmenia sa tak, ako sa zmení divák. Určite však dôjde do veľkej miery k fúzii umenia, vedy a technológií. Možno to budeme opäť volať renesancia.
Myslíte si, že v budúcnosti sa vzdáme dnes bežných foriem umenia (maľovanie na plátno a podobne) a budeme čoraz viac tvorbu digitalizovať (projekcie, umenie vo VR…)
To si nemyslím. Nemyslím si, že by "klasické formy" vymizli úplne. Skôr si myslím, že adresovaním nových problémov a výziev, ktoré so sebou budúcnosť prinesie, vzniknú nové formy a jazyk, ktorým sa bude umenie rozprávať s divákom. Technológie môžu byť rovnako inšpiráciou ako aj prostriedkom pre umelcov dnes tak ako bola napr. v druhej polovici 19. storočia príroda pre impressionistov, ktorí vďaka tomu, že sa objavila farba v tubách zrazu mohli opustiť ateliéry a ísť maľovať do krajiny. Rovnakú paralelu vidím vo VR, AR, výkonných počítačoch a cloudoch. Je to len nová doména a sada nástrojov, na ktorú je potrebné reagovať. Témy a problémy samozrejme môžu pochádzať z najrôznejších zákutí od spoločenských zmien cez osobné drámy až po filozofické otázky o existencii.
Očakávate digitalizáciu výstav a zbierok, využitie virtuálnej reality v bežných expozíciách a podobne?
Áno, to sa deje už v súčasnosti. Google (https://artsandculture.google.com/) to robí už niekoľko rokov a digitalizácia a archivácia kultúrneho dedičstva je veľkou prioritou aj v Európe, kedže to považujeme za mimoriadne dôležitú konkurenčnú výhodu, ak sa to tak dá nazvať. Je to skvelý nástroj pre archiváciu, výskum ale aj prezentáciu kultúrneho dedičstva. Nové technológie umožňujú prerozprávať dávne príbehy a sprostredkovať vedomosti naozaj súčasným jazykom a v súčasnom kontexte.
Môžeme v budúcnosti počítať s tým, že ľudia jednoducho prestanú chodiť do galérií, na koncerty, do divadla a budú vďaka technológiám umenie vnímať už len napríklad z pohodlia domova
Dúfam, že ľudia budú stále radi cestovať, objavovať a žiť vo fyzickom prostredí. Matrix je príliš temná predstava aj keby išlo "len" o vnímanie umenia. Netreba opomínať niekoľko stoviek tisíc rokov evolúcie, ktoré spravili z človeka spoločenského tvora. Stretávať ľudí a mať reálny kontakt s interpretom alebo vystaveným umením by malo byť stále na prvom mieste z možností. Ale vnímam aj odvrátenú stranu tohto fenoménu a to čoraz väčsiu spoločenskú izolovanosť jednotlivcov a vytváranie si vlastných verzií reality. V súčasnosti to je "len" svet sociálnych médií alebo hier ale viem si predstaviť, že pri vývoji technológií najbližších 30 rokov môže priniesť svety, ktoré budú na mieru šité každému zvlášť a ľudia ich už možno nebudú chcieť opustiť. V tých svetoch už nebudú existovať problémy:) Ale nerád by som túto debatu otáčal do nejakej zásadnej dystópie, ostaňme v pohodlí domova.
Dnes už vznikajú projekty, pri ktorých umelá inteligencia tvorí hudbu či obrazy. Myslíte si, že umelá inteligencia dokáže raz vytvoriť umelecké dielo rovnajúce sa umeniu vytvorenému človekom?
Je veľa príkladov, kedy ľudia len ťažko rozlišovali ak vôbec, či napr. skladbu zložil algoritmus alebo človek, dokonca si viem predstaviť, že veľmi skoro sa k hudbe pridá aj spev a interpretácia - len si pozrite, čo dokáže Google Duplex. O pár rokov možno avatar spevák dokáže plne autenticky reagovať na divákov a odohrať koncert lepšie ako U2. My v Creative Industry Košice sa touto témou budeme zaoberať 22.novembra na konferencii Art & Tech Conference, kam sme pozvali odborníkov z najrôznejších oblastí a budeme sa snažiť uchopiť túto tému od pohľadu neurológa cez vplyv na biznis až po umenie. Všetci ste srdečne vítaní.
Na akej najfuturistickejšej inštalácii ste doteraz pracovali, prípadne navštívili? Viete nám ju stručne popísať?
Posledných pár rokov navštevujem Ars Electronica festival a najsilnejšia je podľa mňa vždy sekcia bio vs. techno art a veci, ktoré narábajú nejakým spôsobom s biologickým materiálom, či už priamo alebo naň odkazujú. Majú pre mňa veľmi zvláštnu silu. Síce skôr na úrovni znepokojenia, ale ten pocit má svoju estetiku. Projekt, ktorý ma naozaj zaujal, je Machine to be another www.themachinetobeanother.org myslím, že pred pár rokmi získal aj Prix AE, ale ja ho poznám z inej súťaže alebo výstavy, kde nám ho autor predstavoval, ako nástroj pre terapiu a riešenie stretnutí v konfliktných zónach ako je napr. Palestína. Mať možnosť sa prevteliť do druhého človeka pomocou rozšírenej reality bol naozaj zvláštny pocit.
Ak by ste si mohli vybrať ktoréhokoľvek umelca, aby zachytil obraz našej doby (skladateľ, maliar, básnik, ktokoľvek), kto by to bol?
Jan Van Eyck alebo Albrecht Durer.
Michal Hladky je riaditeľ Creative Industry Košice, neziskovej organizácie, ktorá rozvíja a podporuje kultúru a kreatívny priemysel nie len v Košiciach. Je absolventom architektúry na Fakulte Umení TU Košice, kde dodnes pôsobí. Vďaka CIKE sú Košice od roku 2017 súčasťou UNESCO Creative Cities Netowork v oblasti Media Art, s čím súvisí silný medzinárodný profil organizácie. Michal aktívne pôsobí vo viacerých networkoch a pracuje na medzinárodných projektoch. Je ministrom paniky Východného pobrežia.