Budúcnosť očami riaditeľa neziskovej organizácie EDULAB: Ako prispejú technológie k rozvoju vzdelávania?

Ako vyzerá budúcnosť vzdelávania na Slovensku, ako k nej môžu prispieť moderné technológie a je prokrastinácia iba na škodu? Aj tieto otázky sme si zodpovedali v rozhovore s riaditeľom neziskovej organizácie zameranej na inovácie v školstve, Jánom Machajom.



Ako je to so vzdelanosťou vo svete a na Slovensku? Sme vzdelanejší ako napríklad pred 10 či 20 rokmi?

Záleží na tom, ako chápeme pojem “vzdelanosť”. Podľa štatistiky OECD z roku 2018 je vysokoškolsky vzdelaných 20 % obyvateľov Slovenska. Stredoškolské vzdelanie dosiahlo 66 %. Len povinnú školskú dochádzku absolvovalo 8 % obyvateľov. Vo všetkých týchto štatistikách sme nad priemerom krajín OECD. Ak vzdelanie chápeme ako nadobudnutý status a vedomosti, tak sme na tom relatívne dobre. Otázne je, ako sa absolventi učia po strate kontaktu so vzdelávacou inštitúciou. Dokážeme sa učiť aj po opustení školy? Dôležité už nie je len to, čo vieme po opustení školy, ale čo všetko sa dokážeme naučiť počas celoživotného vzdelávania. 

Ako bude vyzerať školstvo a vzdelávanie o 30 rokov? Bude súčasný spôsob vzdelávania výrazne ovplyvnený modernými technológiami?

Bude menej zamerané na vedomosti a viac na schopnosti. Bude viac akceptovať to, čo je vo svete samozrejmosť. A to je fakt, že jestvuje internet, ktorý naplno zrealizoval veľký sen osvietencov - informácie sú dostupné komukoľvek a kdekoľvek. Vzdelávacie systémy sú konzervatívne, za všetky jeden príklad: na francúzskych školách zakázali smartfóny od školského roka 2018/2019. Uvedomme si, že škola už nie je miesto, kde sú informácie o svete exkluzívne dostupné prostredníctvom vzdelancov. Naplno si to uvedomili žiaci, ktorí cítia, že škola často neodpovedá na potreby súčasnosti. Nechápu, prečo by mali vedieť naspamäť niečo, čo sa dá vyhľadať. Nejde tu pri tom o tom, aby bolo vzdelávanie pretechnologizované, ale aby škola akceptovala svet tvarovaný technológiami. 

Ktorá technológia je podľa vás vo vzdelávaní nevyužívaná, má však ale veľký potenciál (virtuálna realita, smartfóny, sociálne siete, počítačové hry, 3D tlačiarne...)? Prečo má podľa vás táto technológia potenciál, a ako môže prispieť k vzdelávaniu?

Škola sa vždy točila okolo média, ktoré dokázalo sprostredkovať informácie. Kláštorné školy a prvé univerzity okolo manuskriptov, neskôr rolu prebrala tlačená kniha, ktorá dominuje v podobe učebnice do dnes. Tým aktuálnym médiom je dnes sieť. Myslím, že na rozdiel od každodennej reality, školy potenciál prepojeného sveta nevyužívajú. Napríklad, zatiaľ sme sa vôbec nenaučili využívať žiacke osobné zariadenia. Ostatné moderné technológie ako virtuálna realita, 3D tlačiarne, umelá inteligencia a podobne majú zatiaľ len okrajový význam v špeciálnych situáciách. Najväčšia zmena je zmena mindsetu – od odovzdávania informácií od učiteľa žiakom k učeniu žiakov, aby sa dokázali nové veci naučiť a objaviť sami a v tíme.

Bude niekedy reálne využívať virtuálnu realitu na vzdelávanie a aký to bude mať dopad na proces vzdelávania?

Vzdelávanie chápem ako sociálnu interakciu. Virtuálna realita smeruje k práci jednotlivca, oddeleného od sveta okolo seba. V niektorých prípadoch má zmysel, ale ako kľúčový nástroj vzdelávania budúcnosti ju nevnímam. Každoročne navštevujem londýnsku výstavu najnovších vzdelávacích technológií BETT a nič nenasvedčuje tomu, že by VR technológie hrali revolučnú úlohu. Chápu sa ako doplnok, vhodný na využitie v špeciálnych situáciách. Príčinou toho je predovšetkým veľká bariéra - vysoké náklady na zariadenia a na tvorbu VR obsahu.

Vďaka internetu máme prístup prakticky ku akýmkoľvek poznatkom, avšak trávime čas prevažne prokrastináciou na sociálnych sieťach alebo na stránkach, ktoré nás primárne len zabávajú. Myslíte si, že sa toto správanie niekedy zmení? Budú študenti niekedy využívať sociálne siete pri vyučovaní či pedagógovia na zasielanie domácich úloh?

Študenti využívali sociálne siete dávno pred tým, ako si ich všimli ich učitelia. Od zdieľania poznámok, cez nahrávanie prednášok až po rôzne výukové aplikácie a encyklopédie. Prokrastináciu by som nezatracoval. Človek predsa nemôže stále pracovať, byť zameraný na dosahovanie cieľov. Zábava a trávenie voľného času je dôležité pre každú generáciu. Ja by som ani nechcel žiť vo svete, kde nejestvuje “nezmyselné” trávenie voľného času. Myslím, že pre kreativitu je kľúčové, aby človek trávil čas browsovaním po svete očami, po stránke knihy či časopisu, alebo s nejakým digitálnym zariadením. Inšpirácia je často náhodná a nečakaná —originálna myšlienka sa zrodí pri spojení dvoch nesúvisiacich a samostatne možno nezmyselných ideí. A kedy inokedy máme čas vnímať tieto „nezmysly“, ako pri prokrastinovaní?

Ak by vzdelávanie fungovalo ako v Matrixe (z pevného disku si priamo do hlavy stiahneme akúkoľvek zručnosť či poznatky), akej zručnosti by ste sa chceli priučiť vy?

Úplne by mi postačilo, ak by som nezabúdal to, čo som sa už raz naučil. Ale ak by som si mohol vybrať, tak sú to dejiny vo svetovom meradle. Zapamätanie faktov mi vždy išlo najhoršie. Omnoho radšej mám objavovania súvislostí. Ale to by som rád robil sám, lebo v tom je krása poznania.