Profesor Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva, Peter Ballo nám pootvorí dvierka do záhad tmavej hmoty a iných tajomstiev vesmíru.
1. Ktorý objav posledných rokov považujete za prelomový a prečo?
Detekcia gravitačných vĺn pomocou laserového interferometra LIGO. Tento „objav“ je prelomový z dvoch dôvodov: Prvý dôvod je to, že sa podarilo potvrdiť pôvodnú hypotézu Einsteina o gravitačných vlnách. Druhým dôvodom je, že na potvrdenie existencie gravitačných vĺn použili laserový interferometer. Ide o prístroj, ktorý použila dvojica Michelson a Morley v roku 1887 v experimente, ktorý sa preslávil tým, že nič nenameral. Jeho výrazne modernizovaná verzia sa preslávila tým, že v roku 2016 namerali veľmi dôležitý výsledok, gravitačnú vlnu. To sa podarilo vďaka spojeniu vedy a modernej technológie.
2. Ktorú záhadu, čo trápi v súčasnosti fyzikov, by ste najradšej videli v blízkej budúcnosti vyriešenú?
Jednoznačne pôvod a vlastnosti tmavej hmoty vo vesmíre. Tmavá hmota je teoretická forma hmoty, o ktorej sa predpokladá, že predstavuje približne 80% hmoty vo vesmíre. Tmavá hmota ju nazývame preto, lebo nebola priamo pozorovaná, ale jej prítomnosť je vyžadovaná v rôznych astrofyzikálnych pozorovaniach, vrátane gravitačných účinkov, ktoré nemožno vysvetliť, pokiaľ nie je prítomnej viac hmoty, než je možné vidieť. Záhada, ktorá nás trápi je, že väčšina, možno všetka temná hmota, sa pravdepodobne skladá z niektorých doteraz neobjavených alebo nesprávne interpretovaných častíc. Iné vysvetlenie môže byť, že vesmír funguje inak, ako si predstavujeme. Vyriešenie tejto záhady by nás posunulo o veľký kus ďalej.
3. Je nejaká fyzikálna alebo vedecká teória, ktorej vyriešenie by malo prelomový dopad na spoločnosť alebo technologický pokrok?
Keby sa nám podarilo vysvetliť a hlavne prelomiť druhý termodynamický zákon. Ide o veľmi rafinovanú pascu, ktorú nám nastavila príroda vo forme nemožnosti úplnej premeny tepla na mechanickú energiu. Inými slovami, nedokážeme produkovať mechanickú prácu z tepelného neporiadku, ktorý sme si sami spôsobili. Dnes každý spaľovací motor pri svojej činnosti k tomuto neporiadku len prispieva. My vlastne nevieme, prečo je to tak, ale doteraz sme nepozorovali žiadny dej, ktorý by druhý termodynamický zákon porušoval. Keby sa nám podarilo tento zákon prelomiť, tak vyriešime problém otepľovania planéty Zem a predaj teplého vzduchu by nadobudol črty seriózneho podnikania.
4. Očakávate do roku 2048 akýsi revolučný objav alebo potvrdenie teórie, ktoré by zásadne zmenili náš pohľad na život?
Potvrdenie, alebo vyvrátenie toho, či sme vo vesmíre sami. Tento „objav“ zásadne zmení náš pohľad na život a našu existenciu. V prípade, že sa zistí, že sme vo vesmíre sami, pribudne jedno memento, aby sme prestali devastovať našu Zem, pretože si budeme istí, že k nám nik nepríde a budeme v tom sami. V druhom prípade to memento bude ešte silnejšie, pretože raz k nám niekto príde a opýta sa „prečo“. V prípade existencie inej vyspelej civilizácie nepredpokladám nejakú formu galaktického googlu, ktorý má na všetko odpoveď, ale už ten pocit, že tu nie sme sami, nás nasmeruje snáď k väčšej a hlavne zodpovednejšej aktivite vo všetkých oblastiach života.
5. Niektoré štúdie naznačujú, že žijeme len v obrovskej simulácii, je na týchto teóriách podľa vás niečo pravdy?
Určite to nie je simulácia v nejakom super počítači, kde sa na nás chodí pozerať verejnosť ako v zoologickej záhrade a snaživí študenti si na štúdiu nášho správania robia doktoráty. Ak existuje nejaká forma simulácie, tak je to príroda, ktorá optimalizuje svoje správanie a smeruje k dokonalosti. V tomto prípade som si nie celkom istý, či práve ľudský druh nie je slepou cestou v smerovaní k dokonalosti. Môžem sa však mýliť, pretože všetko závisí od definície dokonalosti.
6. Ak by ste sa mohli preniesť na jeden deň do akéhokoľvek sci-fi diela, ktoré by to bolo a prečo?
Celkom určite trilógia Nadácia (The Foundation), ktorú napísal Isaac Asimov. V tomto románe sa opisuje kolaps galaktického impéria a hlavne cesty, ako skolabovanú ríšu priviesť späť k prosperite. Bolo by celkom zaujímavé vidieť to na vlastné oči a tiež by ma bavilo spraviť si jednodňový výlet po galaxii.
Vizitka Petra Balla
Peter Ballo je profesorom na Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva a zároveň vedúcim oddelenia Fyziky. Venuje sa počítačovému modelovaniu a simuláciám, paralelným výpočtom, klasickej elektrodynamike, nelineárnym systémom a spinovo-závislým efektom. Je absolventom Fakulty elektrotechniky a informatiky, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde v roku 1993 získal titul PhD. v odbore Fyzika tuhých látok. Pôsobil na vedeckých a univerzitných pracoviskách v Rusku, Nemecku a USA.