Budúcnosť očami klimatológa Milana Lapina: Ako sa zmení krajina a život v nej o 30 rokov?

Ako to vyzerá s naším klimatickým systémom, sme už nezvratne „stratení“ alebo vieme globálne otepľovanie stále zvrátiť?

Globálna emisia skleníkových plynov a globálna koncentrácia CO₂ v atmosfére sa zvyšuje v posledných desaťročiach tak, ako keby sme celosvetovo neprijímali žiadne opatrenia na zmiernenie klimatickej zmeny! Ako som už viackrát zdôrazňoval, na ťahu sú teraz politici celého sveta. Nie preto, že by sa mali opäť (už 25. krát) stretnúť na celosvetovej konferencii a sľúbiť veľkolepé ciele, ale preto, aby sa už konečne začalo niečo konkrétne robiť na zmiernenie klimatickej zmeny (teda aj globálneho otepľovania klímy, ktoré teraz dosahuje asi 0,2 °C za 10 rokov a môže sa zvýšiť aj na 0,4 °C za 10 rokov). Keď sa pozrieme na grafy rastu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére Zeme, tak vidíme, že rastú rovnako ako keby politici vôbec nič nepodnikli. V rozvinutých krajinách síce začína klesať emisia fosílneho CO₂, no prudko rastie v ostatných (predovšetkým v rozvojových) krajinách. Je to najmä preto, lebo sa kritický priemysel presúva z rozvinutých do rozvojových krajín a globálna emisia fosílneho uhlíka naďalej rastie (asi o 200 miliónov ton fosílneho uhlíka do atmosféry Zeme ročne v priemere od roku 2005). Politici sa musia dohodnúť na celosvetovom zdanení emisie skleníkových plynov (vo všetkých krajinách rovnako) a získané prostriedky použiť na technológie s nízkou emisiou skleníkových plynov. Bez celosvetovej dohody to nie je možné zrealizovať. Ak čo len jedna veľká krajina neprijme takéto opatrenia (USA, Čína, Rusko, India...), tak celý tento koncept zlyhá a odstúpia od dohody aj iné dôležité krajiny. To, že EÚ ide príkladom, je síce chvályhodné, no tým sa len predražuje výroba v EÚ a rozvíja sa priemysel inde. EÚ sa už aj tak podieľa na celosvetovej emisii agregovaných skleníkových plynov menej ako 15%.
 

Obr. 1: Zvyšovanie koncentrácie CO₂ v atmosfére Zeme v ppm (cm³ CO₂ v m³ vzduchu, podľa NOAA). Pred rokom 1750 to bolo len okolo 280 ppm počas najmenej 12 tisíc rokov.

Vymiznú časom v budúcnosti úplne 4 ročné obdobia?

Nie, ale dôjde k závažnej zmene charakteru ročných období nielen na Slovensku, ale aj inde na Zemi. V strednej Európe sa doteraz oteplila klíma o 2 °C v porovnaní s priemerným stavom v prvej polovici 20. storočia. Najviac sa oteplilo v mesiacoch január až august, menej od septembra po december. V Arktíde sa oteplila klíma o 3 °C, celosvetovo o jeden °C. Keďže normálny rozdiel priemernej teploty medzi Komárnom a Žilinou je 2 °C a medzi Komárnom a Popradom 4 °C, môžeme to charakterizovať tak, ako keby sa u nás klimatické podmienky z Komárna presunuli k Žiline alebo aj o 300 m nadmorskej výšky. Pokiaľ ide o zimu, tak v minulosti sa na Slovensku vyskytovala pravidelná snehová pokrývka na vyše 70% územia a na jar sa skoro každoročne objavovali jarné povodne z topiaceho snehu. V súčasnosti sa pravidelná snehová pokrývka vyskytuje už len v nadmorskej výške nad 800 až 1000 m, teda na asi 10% územia Slovenska a rozsiahlejšie jarné povodne z topiaceho snehu prakticky vymizli. Keďže sa počas zimy teraz vyskytujú často výrazné oteplenia, rastliny a živočíchy nemajú potrebný zimný pokoj. Na jar sa rýchlo vysuší pôda už v marci alebo začiatkom apríla, preto začína letný charakter počasia oveľa skôr ako v minulosti (v roku 2018 sme mali v Hurbanove až 130 letných dní, v období 1901-1950 len 68 letných dní v priemere za rok). V lete sa objavujú jednak dlhé obdobia vĺn horúčav (s vysokou teplotou cez deň aj v noci a s vysokou absolútnou vlhkosťou vzduchu), ale tiež dlhé obdobia ničivého sucha a krátke obdobia s výdatnými prívalovými lejakmi. Prechod z letného do jesenného počasia býva náhly a je posunutý do polovice až konca septembra. Zimné podmienky začínajú vďaka zmenenej atmosférickej cirkulácii zavčasu, no sú vzápätí vystriedané výraznými otepleniami a v decembri sa občas blížia maximá teploty k 20 °C. Je zrejmé, že tento trend bude pokračovať, hrozbou sú najmä dlhé obdobia sucha vo vegetačnom období, epizódy veľmi výdatných zrážok v lete a ničivé zimné povodne, keďže sa očakáva zvýšenie úhrnov zrážok v zime, ktoré budú prevažne ako dážď až do nadmorskej výšky 800 m.
 

Obr. 2: Počet letných dní (s maximom teploty vzduchu 25 °C a viac) a tropických dní (s maximom teploty vzduchu 30 °C a viac) v Hurbanove za roky 1951-2018 (podľa údajov SHMÚ).

Môžeme ešte dnes tvrdiť, že sa Slovensko nachádza v miernom pásme?

Slovensko naďalej zostane v miernom klimatickom pásme, len sa v dôsledku otepľovania klímy (doteraz o 2 °C, do roku 2100 možno až o ďalšie 3 °C) zmení charakter vegetácie ako aj charakter krajiny a životných podmienok ľudí. Naďalej zostane riziko občasných výrazných zimných vpádov arktického vzduchu od severu, keď teplota vzduchu aj na nížinách poklesne nakrátko pod -20 °C. Letá ale budú už mať často taký charakter aký panuje teraz v subtropickom pásme. Závažným problémom bude migrácia inváznych (aj škodlivých) druhov biologických organizmov (aj patogénov a chorôb) z teplejších regiónov do strednej Európy.

Ak to pôjde takto ďalej, ako bude vyzerať typické slovenské leto o 30 rokov?

Typické leto na Slovensku bude mať o 20 až 40 rokov taký charakter, že zostane naďalej premenlivé počasie. Teplé, málozrážkové a suché obdobia budú ale častejšie a dlhšie ako v minulosti, obdobia s výdatnými zrážkami budú zriedkavejšie, kratšie ale s oveľa väčšími úhrnmi zrážok ako v minulosti. Riziko sucha a náhlych povodní sa zvýši. V dôsledku rastu teploty a vlhkosti vzduchu bude nevyhnutná klimatizácia interiérov (obytných a pracovných ako aj dopravných prostriedkov). Budeme môcť pestovať teplomilné plodiny aj na severe Slovenska (aj vinič pod Vysokými Tatrami).

Aké dôsledky budú mať podľa vás budúce klimatické zmeny na Slovensko a bežný život Slovákov?

Ľudia sa na Slovensku postupne adaptujú na nové klimatické podmienky, prirodzené ekosystémy (rastliny a živočíchy) budú mať ale veľké problémy. Ľudia sa u nás môžu adaptovať preto, lebo sme relatívne bohatá krajina s dostatkom prostriedkov na operatívne budovanie novej infraštruktúry. Inak to ale bude v chudobných rozvojových krajinách, kde sa ľudia rozhodnú radšej migrovať do lepších klimatických podmienok (teraz tam žije asi 5000 miliónov ľudí, do roku 2100 ich bude 2-krát toľko, teda asi 10000 miliónov ľudí, Slovensko má niečo vyše 5 miliónov obyvateľov a celá Európa asi 740 miliónov).

Môžeme sa zamýšľať aj nad možnosťou vzniku púští a skutočne tropickej klímy na území dnešného Slovenska?

Nie, zostaneme v miernom klimatickom pásme. Bude u nás síce teplejšia a suchšia klíma s mizernými podmienkami v zime a v lete, no zvládneme to, lebo sme relatívne bohatá krajina. Navyše, dokážeme zadržať vodu v nádržiach počas epizód s výdatnými zrážkami, takže bude dosť vody aj na zavlažovanie. Celkovo sa však život občanov predraží, a to napriek tomu, že budeme v zime menej kúriť.

Odľahčená otázka na záver: Ak by sme mali v budúcnosti technológiu pre vytvorenie akejkoľvek klímy, aké plány by ste mali so Slovenskom – Nórske čarovné zimy alebo napríklad Bahamské exotické horúčavy.

Tzv. geoinžinierstvo, teda technológie na modifikovanie globálnej (celosvetovej) klímy a počasia, sú v programe výskumu a vývoja v najsilnejších krajinách sveta. Ide ale o riskantné projekty, ktoré sa môžu vymknúť kontrole a spôsobiť väčšie škody ako úžitok. Významní svetoví odborníci a vedci upozorňujú na neistoty a riziká vyplývajúce z týchto technológií, preto sa domnievam, že nikdy nedôjde k masívnemu využitiu takýchto projektov. Už dnes sa ale používajú metódy na umelé zvýšenie úhrnov zrážok, na zmiernenie rizík súvisiacich s intenzívnymi búrkami a krupobitím alebo na zníženie rizika neskorých jarných mrazov. Tieto opatrenia majú len lokálny charakter a neovplyvňujú regionálne alebo globálne klimatické pomery.

Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD.

Milan Lapin je významný slovenský klimatológ, vysokoškolský pedagóg a samostatný vedecký pracovník FMFI UK v Bratislave. Do roku 2002 bol vedúcim katedry meteorológie a klimatológie na UK v Bratislave. V tom roku  získal prestížne ocenenie Cambridge University Award, 2000 Outstanding Intellectuals of the 21^st Century, v roku 2018 ho spoločnosť Forbes zaradila medzi 100 najvýznamnejších žijúcich Slovákov na svete. Za svoju kariéru publikoval asi 400 vedeckých, odborných a popularizačných článkov z oblasti meteorológie a klimatológie. Medzi jeho záujmy patrí propagácia meteorológie v médiach, účasť na prednáškach pre širokú verejnosť, literatúra faktu, turistika, fotografovanie či šport.