V napínavých príbehoch kníh o cestovaní ku hviezdam sa o umelej inteligencii píše už celé desaťročia. Niekedy v nich slúži ľudom dobre, inokedy sa proti nim obráti a posádka proti nej musí bojovať. Vo filmoch je prínos umelej inteligencie zobrazovaný podobne polarizovane. Všetko je OK až do momentu, kedy už nie. Aktuálny vývoj sa k umelej inteligencii z filmov ešte ani zďaleka nepriblížil. To však neznamená, že nerobíme pomalé, ale isté kroky. Tento rok uzrelo svetlo sveta úplné prvé sci-fi, ktorého scenár napísal počítač, presnejšie umelá inteligencia, ktorú jej tvorca Ross Goodwin pomenoval Jetson. Jetson je z technického hľadiska LSTM (long short- term memory) recurentná neurálna sieť. Ak nemáte poňatie čo to znamená, nevadí. Hlavné, čo o podstate tohto super znejúceho verbálneho konštruktu potrebujete vedieť je, že sa jedná o typ programu, ktorého úlohou je práca s textom. Sleduje vzťahy slov a dokáže predikovať čo by malo nasledovať. V skratke niečo ako turbo mega výkonný prediktívny text z vášho telefónu. Čo teda potrebujete vedieť o Jetsonovi? Hlavne to, že Jetson nie je Jetson. Svojich tvorcov totižto požiadal aby ho volali Benjamin. Ako super výkonný stroj pre analýzu textu mal Benjamin veľký apetít na písané slovo. Naplnili ho teda stovkami sci-fi scenárov, vrátane všetkých Aktov X a čakali, čo z neho vypadne. Výsledkom bol scenár, ktorý sfilmovali pre Londýnsky Sci-Fi Festival.
Áno, film dáva malý až žiadny zmysel, ale pri trochu predstavivosti by sa dal považovať sa podpriemerný počin z dielne Davida Lyncha. Okrem písania filmov, či básní sa dnes umelá inteligencia zaoberá aj užitočnejšími činnosťami, napríklad zachraňovaním životov. Watson patriaci spoločnosti IBM je v podstate platforma s pokročilým modulom pre rozoznanie textu, ktorej úlohou je odpovedať na otázky. Dokáže sa učiť a nachádzať súvislosti v neštruktúrovaných dátach/ texte. Ako teda dokázal zachrániť život? 60 ročná pacientka v Japonsku bola diagnostikovaná na leukémiu, no jej liečba nezaberala. Lekári si nevedeli rady a tak sa obrátili na Watsona. Výskumníci na Univerzite v Tokiu ho nakŕmili dátami z vyše 20 miliónov klinických štúdií o onkologických pacientoch. Watson strávil nad dátami krátkych 10 minút, po ktorých dal lekárom odpoveď. Žena trpela špecifickým druhom leukémie a po nasadení správnej liečby sa jej stav zlepšil. Toto však nie je prvý krát, kedy Watson odpovedal na otázky, s ktorými si ľudia nevedeli rady. V roku 2011 sa postavil proti súperom z mäsa a kostí v televíznej show Jeopardy. Vyzbrojený bol viac ako 200 miliónmi strán informácií, ktoré celkovo zabrali 4 terabajty miesta. Ak chcete mat predstavu koľko textu to je, choďte na svojom počítači do dokumentov, náhodne si vyberte nejaký textový súbor a pozrite si jeho veľkosť. S niektorými otázkami mal síce počas hry problém, no aj napriek zopár zaváhaniam dokázal vedomostnú súťaž vyhrať a získať tak 1 milión dolárov. Kým sa dostaneme do štádia, keď umelá inteligencia úspešne zvládne Turingov test, zopár rokov ešte prejde. Je však neuveriteľné vidieť, ako rýchlo vývoj napreduje. Napríklad budúci február to bude presne 20 rokov, čo Deep Blue spoločnosti IBM porazil Garyho Kasparova v ich druhom vzájomnom zápase. Tento super počítač bol schopný výkonu vtedy neuveriteľných 11.3 GFLOPS. Výkon moderného telefónu? Asi 25 krát vyšší. Čaká nás teda veľmi zaujímavá budúcnosť, v ktorej sa snáď nevyskytne žiaden HAL 9000, či Skynet. K Turingovmu tesku by sa mala pre istotu pridať otázka, či vám môže počítač otvoriť dvere. Ak odmietne, znamená to len jedno..