Zo začiatku sa väčšina antivírusových programov vo výraznej miere spoliehala na detekčné reťazce (často označované ako „signatúry“), ktoré popisovali známe varianty škodlivého kódu. Etablovaní výrobcovia však rýchlo rozšírili tieto signatúry o oveľa sofistikovanejšie detekcie založené na informáciách získaných rôznymi technológiami a prístupmi, ako je napríklad emulácia, heuristika a analýza správania, aby tak dokázali zachytiť aj dovtedy neznáme varianty a rodiny malvéru.

Tieto informácie doplnené vstupmi z algoritmov strojového učenia, zo sandbox technológie, z cloudovej kontroly reputácie, ako aj z iných technológií umožňujú súčasným bezpečnostným produktom zachytávať a blokovať väčšinu novovznikajúcich a podozrivých položiek priamo na koncových zariadeniach.

Všetky tieto systémy sú potrebné najmä vzhľadom na obrovský počet podozrivých vzoriek – podľa telemetrických údajov spoločnosti ESET ide až o stovky tisíc vzoriek denne. Žiadna technológia však nie je zázračným riešením, ktoré by bolo samo osebe odpoveďou na všetky problémy súvisiace s kybernetickou bezpečnosťou. Ľudská odbornosť preto stále predstavuje jeden zo základných kameňov malvérového výskumu a analýzy, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie vysokej účinnosti detekcie a zároveň udržanie nízkeho počtu nesprávnych detekcií (tzv. falošných poplachov).